4. Tučná stará predavačka

Dievča prebdelo celú noc a zdalo sa, že Nick je na tom rovnako. Nedôverovalo mu, no vedelo, že za túto situáciu si môže samo. Pripadalo mu hlúpe, že sa nepredstavilo, lebo vedelo, že aj keby Nick vedel jeho meno, nijako by to nemohol zneužiť.

Ale Nicka sa teraz bálo najmenej. Mal pravdu, že teraz v tom idú spolu. Dievča naňho hľadelo z koruny stromu. Sedel na hrubom konári a úporne hľadel na vyhasnutú pahrebu. Zrejme rozmýšľal, čo ďalej.

Dievča zoskočilo na zem vedľa neho a to ho prebralo z úvah.

"Idem sa prejsť a zmapovať terén. Potrebujem, aby si ostala tu a nikam nešla, jasné? Onedlho sa vrátim." Dievča prikývlo a Nicka potešilo, že aspoň reaguje. Bál sa, aby sa nezosypalo.

Vstal zo zeme a vybral sa smerom, ktorým si myslel, že je dedina. Ešte sa obzrel, dievča práve liezlo späť na strom.

Siahol do vnútorného vrecka svojej bundy. Bolo šťasti v nešťastí, že mal pri sebe aspoň tie peniaze, ktoré mu dala Alyson za zbraň. A veru ich nebolo málo.

Nešiel dlho a došiel na miesto, kde sa končil les a začínalo rozľahlé pole. Za ním ležala neveľká dedina. Hneď na okraji dediny ležali domy. Až o pár stovák metrov boli prvé obchodíky. Jedným z nich boli potraviny. Nick vedel, že budú potrebovať nejaké jedlo, preto vošiel dnu a kúpil zopár kusov pečiva, dve už hotové bagety ma raňajky a dve fľaše minerálky.

Potom šiel do iného obchodu a kúpil ruksak, termobox, stan a spacáky. Potraviny dal do termoboxu a prerátal peniaze. Ubudla len veľmi malá čiastka z pôvodnej sumy.

Počkať - dievča potrebuje veci na prezlečenie. Zamieril do jediného obchodu s oblečením - do malého lacného second-handu, do ktorého dávali obyvatelia svoje staré a obnosené veci. Vošiel dnu. Za pultom stála ošumelo vyzerajúca asi štaridsaťročná predavačka. Veci. ktoré sa kopili na rôznych vešiakoch, regáloch a krabiciach vyzerali rovnako ošumelo ako ona.

"Pomôžem vám?" znudene zatiahla, keď začula zvonček na dverách, neodtŕhajúc oči od akéhosi bulvárneho plátku, ktorý čítala.

"Potreboval by som..." zamyslel sa. Čo presne vlastne potreboval? "Potreboval by som športové oblečenie pre štrnásťročné dievča. Asi takto vysoké," povedal a ukázal rukou vo vzduchu výšku asi po svoju bradu. Keď konečne dočítala stranu, prvýkrát naňho pozrela. Premerala si ho od hlavy po päty a prekvapilo ju, že to nie je nikto od nich z dediny.

"Taký mladý fešák a už má štrnásťročnú dcéru," zahundrala si akože popod nos, ale pritom dosť hlasno na to, aby ju jasne počul. Nicka to rozhorčilo a zároveň priviedlo do pomykova. V podstate nevedel, čo viac: či to, že ho tak nehanebne označila za fešáka stará rozkysnutá fuchtľa, alebo to, že Tessu považovala za jeho dcéru, aj keď jej mohol byť maximálne tak starším bratom. "Poďte za mnou," odpovedala napokon, šuchtavým krokom sa vyteperila spoza pokladne a zamierila na pravú stranu predajne. "Tu by ste niečo mali nájsť," ukázala na veľkú krabicu, v ktorej boli vrchovato nahádzané rôzne kusy oblečenia pre dievčatá.

Odšuchtala sa späť ku svojmu časopisu a začítala sa doň. Jednoducho tam nechala bezradného Nicka, nech si sám vyberie. Veľmi mu to nepomohlo, v živote sa nezaujímal o dievčenské oblečenie, ani žiadne nemusel kupovať. Nemal žiadnu sestru ani dcéru a žiadnej svojej priateľke doteraz nekupoval oblečenie. A najväčší problém mal s veľkosťou. Mal sto chutí so všetkým seknúť, veď to nemusí robiť. Nevedel, čo ho donútilo zostať hrabať sa v kilách látky.

Nakoniec predsa vyhrabal až kdesi zo spodku krabice niečo, čo podľa neho malo pohodlný materiál a strih, nenápadné farby a čo je najdôležitejšie - správnu veľkosť. Celý čas, čo sa tam hrabal od pása nahor celý v krabici, mal nepríjemný pocit, že predavačka mu pozerá na zadok a dobre sa na ňom zabáva. Bol z toho poriadne nervózny a naštvaný, ako môže byť niekto tak sproste sprostý. Len dúfal, že oblečenie, ktoré vybral, bude dievčaťu dobré a možno sa mu bude aj páčiť - hlavne nech si ho oblečie a nosí ho. Iba zhruba vedel, čo sa teraz nosí.

Pre istotu zobral aj niečo pre seba a zamieril k pokladni. Vybavil to čo najrýchlejšie ako sa len dalo, lebo predavačka sa naňho pozerala ponad rám hrubých okuliarov dosť divne a odišiel.