4. kapitola

"Vy fajčíte?" čudovala som sa. Nemám rada cigaretový zápach a nechápem, ako to niekomu môže chutiť. Jedna moja kamarátka mi hovorila, že to raz ochutnala a vraj to bolo, ako keby hltala ten dym. Ale nepovedala som nič, aby som nevyzerala ako posledná trapoška ešte aj medzi nimi.

"Hej, a čo?" odpovedal mi Peter otázkou.

"No... ako ja len tak, lebo som nevedela," rýchlo som zahovárala.

"Ty nefajčíš?" pýtala sa teraz pre zmenu Vanesa. Cítila som sa trochu blbo, ak viete, ako to myslím.

"Nie," priznala som.

"A skúšala si to vôbec niekedy?" pýtal sa a potiahol si zo svojej cigarety.

"Ešte nikdy."

"Tak si daj," navrhol mi Tomáš a už mi aj jednu cigaretu pchal do ruky. Zdráhala som sa, lebo viem, ako to škodí zdraviu, ale napokon nad mozgom vyhrala hlúposť a ja som si ju zobrala, aby som na nich urobila dojem. Vanesa mi podala zapaľovač, zapálila som si a potiahla som z cigarety. Potom som dostala záchvat kašľa a keď som sa z toho dostala, vzápätí som sa zasa začala dusiť. Kašľala som tak dlho, až cigereta došla k filtru. Vanesa a Tomáš sa nado mnou skláňali a kriesili ma. Keď som sa ako-tak spamätala, prišla som na to, že to nechutí tak zle ako to smrdí... ale stále som neprišla na to, čo na tom vlastne vidia. Len tak letmo som mrkla na hodinky a - ups! Tak to som prešvihla! Musím letieť.

 

Keď som prišla na internát, zvalila som sa do kresla na chodbe, chvíľu som len tak sedela a potom som sa rozbehla dole do internetovej kaviarne, ktorá patrí k budove. Ešte som ju zatiaľ nikdy nepoužila, lebo som nemala komu písať. Miriam? Nie, veď oni ani nemajú internet. A my sme si ho zriadili tiež len nedávno. Ale aj tak som vošla dovnútra.

"Dobrý," pozdravila som tetušku sediacu za stolom pri vchodových dverách.

"Ááá, ako ti môžem pomôcť, srdiečko?" zatihla. Srdiečko? Bleee! Horšie oslovenie by bolo už snáď len "Gabuška", či "Gabika". Najprv som tetuške vysvetlila, že sa volám GABRIELA a potom som jej povedala, načo som sem prišla.

"Chcela by som ísť tak na pol hodinky na internet."

"Ale samozrejme, Gabrielka, choď si sadkať, ja si len zapíšem, kedy si prišla a zaplatíš až potom, keď skončíš, dobre? Ty si tu prvýkrát, však? No, len si sadkaj, srdiečko."

A je to tu zas - "srdiečko". To je fakt odporne presladená ženská.

  

OD: gabrielle.1396

KOMU: milan-maria-p

PREDMET: ahoj

Milí rodičia!

Ja viem, keď ste ma poslali sem na internát, nebola som dvakrát nadšená a zaumienila som si, že sa s Vami už nikdy nebudem rozprávať. Vlastne som sa ešte celkom neprestala hnevať, ale to je teraz jedno. Chcem len, aby ste si tento mail prečítali, odpustili mi a nezanevreli na mňa až tak celkom po tom, ako som na Vás vtedy vrieskala. Ja viem, že sa to nepatrí. Ale keď... skúste sa aspoň trochu vžiť do mojej kože, možno to vtedy pochopíte a nebudete ma tak bytostne neznášať ako doteraz.

Ale aj tak dúfam, že vy sa máte dobre.

Vaša Gabi