5. kapitola

Zo spánku ma vyrušil drsný zvuk zbíjačky zavrtávajúcej sa do betónu, ktorý ku mne prenikal cez dokorán otvorené okno internátnej izby číslo 119. Prevalila som sa na chrbát silno k sebe pritískajúc viečka, aby som ešte mala nejakú nádej, že znova zaspím. No zbíjačka začala zasa vŕtať, tentoraz o čosi hlasnejšie. Vrrrr-rr-rrrrrrrrrrrrrrrr d-dd-d-d-drrr a tak ďalej a zas odznova... Chytila som poriadne nervy. Dosť veľké na to, aby som sa premohla a pootvorila oči na miernu štrbinku. Do očí sa mi bolestivo predralo ostré ranné svetlo. Keď som ako-tak otvorila oči, uvidela som Leu, ktorá rozospato vetrala izbu.

"Šibe ti, takto hnusne ma budiť?!" opýtala som sa a šmarila jej najbližší vankúš rovno do tváre.

"Čo robíš?!" zagánila na mňa.

"TY čo robíš? Nemôžeš spať, či čo sa ti zase prihodilo v tej tvojej gebuli?!"

"Ja som teraz prišla od Mareka a hneď ma ovalil smrad celú noc nevetranej izby," povedala Lea už nezvýšeným hlasom.

"Ale čo?" odvetila som nevšímajúc si druhú časť vety. Tá prvá časť ma, naopak, ihneď prebrala a posadila som sa na posteli. Mark je Dauntrin chlapec. "A čo si tam tak dlho robila?"

"Aaale nič...," začala sa ošívať Lea. "Akurát som bola unavená a zaspala som a oni ma už nechceli prenášať do našej izby, to je všetko" povedala. Očividne nehovorila pravdu. Asi sa ožrala alebo dačo také podobné a nechce mi to povedať... Verila som jej akurát tak to, že tam zaspala. Chcela som sa ešte vypytovať, ale namiesto toho som povedala len "aha" a ďalej som to už neriešila, sama neviem, prečo.

 

Ha-ha, dozvedela som sa o sebe, že vraj mám vši. V skutočnosti ich, samozrejme, NEMÁM. Aké úboho detinské... Ale tentoraz sa to nešírilo od Susan Brownovej, ale keď sa to ku nej dostalo, rehotala sa na tom ako taká strelená hus, čo, keď sa to tak vezme, vôbec nie je odveci, keďže ona ňou aj je. A keď sme už pri jej smiechu... iba párkrát som ju počula smiať sa normálne.

Dnes bola táto rehotajúca sa hus mimoriadne dobre oblečená - napriek antipatiám, ktoré pociťujem voči jej osobe dosť obdivujem jej štýl obliekania. Biela naschvál pokrčená blúzka s krátkym rukávom, sivá skladaná minisukňa a čižmy tesne pod kolená rovnakej farby na vysokých tenkých opätkoch.

 

Eeeee, čosi strašné!!!

Šla som po chodbe, aby som si mohla dole v automate kúpiť čokoládové mlieko a koho že to tam nestretnem? Tomáša! Bože - to bol trapas! Pokojne si idem k automatu a vtom ktosi zakričí moje meno: obzriem sa a nikoho otočeného ku mne nevidím. No jasné, mohlo mi napadnúť, zas hlúpe fóriky. Už idem s kúpeným čajom v ruke a vtedy zbadám oproti sebe povýšenecky kráčať Vandu a niekoľko jej hlúpych kamarátok. Vanda sa sladko usmiala a celý kŕdeľ sliepok zamieril ku mne. Keď prechádzali popri mne, všetky sa pochytali za nosy a zatvárili sa kyslo, akoby som smrdela, alebo čo (a opýtala som sa Ley, či smrdím a ona povedala, že vraj jemne voniam za dezodorantom!). Začervenala som sa a chcela som čo najskôr zdupkať, keď som si všimla známu osobu asi desať metrov odo mňa - Tomáš tam postával s nejakými kamarátmi a keď videl, že sa naňho pozerám, nielenže ma nepozdravil, ale sa dokonca tváril, že ma ani nepozná, rýchlo sa pozrel niekde inde a dlhými krokmi niekam odkráčal, akoby mal naponáhlo. Pochopiteľne som riadne naštvaná na Vandu a Tomáša a to Tomášovo správanie až tak celkom nechápem. Alebo je to až také strašné mať za kamarátku trapošku...?!

 

 

Od: mimi221

Komu: crazy.gabrielle.1396

Predmet: mame internet!!!

Ahoooooj, Gabi!!!!!!!!!!!!!!!!

Predstav si! Otca v práci povýšili a má oveľa lepší plat, takže si už môžeme dovoliť internet! Nie je super, že si už môžeme pravidelne písať?... Ach, nevieš si predstaviť, ako nám tu strašne chýbaš, všetky baby - Lenka, Bea, Alica aj Miša - ťa pozdravujú.

A ako sa máš? Našla si si tam už nejaké kamarátky? Čo učitelia? Sú v pohode? A ako známky? Ide ti škola?

Prosím, všetko mi zreferuj, som strááááááášne zvedavá, a baby tiež.

Drž sa!

Tvoja Miriam :D

 

No teda, to je super, že Miriam má už konečne internet!!! Neváhala som ani minútku a okamžite som jej odpísala.

 

 

Od: crazy.gabrielle.1396

Komu: mimi221

Predmet: Re: mame internet!!!

Miriam,

nevieš si predstaviť, ako mi niekedy príde smutno za Bratislavou, za domovom, a najmä za vami - babami. Je super, že teraz, keď už máte doma internet, môžeme byť v kontakte. Teším sa spolu s Tebou aj z povýšenia Tvojho otca. Ďakujem za pozdrav od Lenky, Bey, Alice a Mišky, takisto ich pozdravujem.

Čo sa týka mňa, som v pohode. Ale najlepšie to asi bude, keď Ti to všetko pekne od začiatku rozpoviem, ako sa mi tu vodí...

 

A tak som aj teda rozprávala. Stručne, ale presne som opísala, čo všetko som zatiaľ zažila, koho som spoznala atď. atď. Potom som dodala pár slov na záver a podpísala som sa.

Nakoniec som vypla internet, podišla som ku tetuške, ktorá ma predtým oslovila "srdiečko" a zaplatila som. Čo sa jej týka, keď som k nej prišla, krátko na mňa pozrela ponad okuliare, potom sa zas zahľadela do knihy a len tak povedala: "Ahoj. Ako dlho?"

Najprv som nechápala, čo tým chcela povedať, do potom mi trklo, že sa pýta, ako dlho som bola na internete.

"Pol hodiny," odvetila som a ona si to zapísala.