9. kapitola
Keďže som včera zaspala veľmi skoro, tak som sa skoro aj zobudila - tesne predtým, ako mi zazvonil budík. Vošla som do kúpeľne a keď som sa uvidela v zrkadle, skoro som odpadla. Vlasy mi stáli všetkými smermi ako po zásahu elektrickým prúdom, na tvári sa mi vyhodila nová vyrážka a kruhy pod očami sa zdali byť tmavšie a zreteľnejšie než inokedy. Nešťastne som si prehrabla vlasy. Niečo so sebou
musím robiť - takto do školy nemôžem ísť, veď by ma vysmiali. Načiahla som sa za kefou na vlasy, ktorá stála na poličke pred zrkadlom, no zavadila som o ňu rukávom a a tá skĺzla z poličky. S rachotom spadla do umývadla a odlomila sa z nej rukoväť. V duchu som zanadávala. Steny sú tu veľmi tenké, dúfam, že som nikoho nezobudila! Tak čo teraz s tými vlasmi? Budem sa musieť učesať so síce polámanou, ale aj tak ešte v podstate funkčnou kefou. Začala som a takmer som zjačala od bolesti. Zahryzla som si však do jazyka a pokračovala som... Keď som sa ako-tak zbavila hrozných uzlov vo vlasoch, začala som rozmýšľať, čo s tou odpornou vyrážkou. Kdesi som počula, že zubná pasta pomáha. Napatlala som si teda značné množstvo zubnej pasty na vyrážku a nejako som sa nevedela vyhnúť tomu, aby to schytala aj okolitá pleť . Hádam to zaberie. Šla som sa pozrieť, či
v chladničke nenájdem ešte niečo na jedenie. Predsa len - jogurt. No, škvŕka mi v bruchu, lebo som včera vôbec nevečerala, do raňajok ešte ďaleko a toto je jediné čo máme. Aj keď jogurty veľmi nemusím. Iba niektoré mám rada - hlavne jogurtové mlieka, tie milujem. Nabrala som si na lyžičku a dala si to do úst. Brr, jahodový. Eee. Budem to musieť vydržať, nič sa nedá robiť. Poobzerala som sa po izbe. To je ale riadny svinčík! Zajtra je sobota - možno pri najlepšej vôli
poupratujem...
musím robiť - takto do školy nemôžem ísť, veď by ma vysmiali. Načiahla som sa za kefou na vlasy, ktorá stála na poličke pred zrkadlom, no zavadila som o ňu rukávom a a tá skĺzla z poličky. S rachotom spadla do umývadla a odlomila sa z nej rukoväť. V duchu som zanadávala. Steny sú tu veľmi tenké, dúfam, že som nikoho nezobudila! Tak čo teraz s tými vlasmi? Budem sa musieť učesať so síce polámanou, ale aj tak ešte v podstate funkčnou kefou. Začala som a takmer som zjačala od bolesti. Zahryzla som si však do jazyka a pokračovala som... Keď som sa ako-tak zbavila hrozných uzlov vo vlasoch, začala som rozmýšľať, čo s tou odpornou vyrážkou. Kdesi som počula, že zubná pasta pomáha. Napatlala som si teda značné množstvo zubnej pasty na vyrážku a nejako som sa nevedela vyhnúť tomu, aby to schytala aj okolitá pleť . Hádam to zaberie. Šla som sa pozrieť, či
v chladničke nenájdem ešte niečo na jedenie. Predsa len - jogurt. No, škvŕka mi v bruchu, lebo som včera vôbec nevečerala, do raňajok ešte ďaleko a toto je jediné čo máme. Aj keď jogurty veľmi nemusím. Iba niektoré mám rada - hlavne jogurtové mlieka, tie milujem. Nabrala som si na lyžičku a dala si to do úst. Brr, jahodový. Eee. Budem to musieť vydržať, nič sa nedá robiť. Poobzerala som sa po izbe. To je ale riadny svinčík! Zajtra je sobota - možno pri najlepšej vôli
poupratujem...
Asi po pätnástich minútach ma akosi podozrivo začalo štípať čelo. Dotkla som sa ho - a v tom mi došlo! Zubná pasta! Aaale nie... Bežala som do kúpeľne. Rýchlo som si umyla tvár a v zrkadle na mňa čakal strašiak s veľkým červeným fľakom na čele a takmer neporušenou vyrážkou. Aha, takže som prišla na to, že musím dávať menšie množstvá a v žiadnom prípade nie pred tým, ako pôjdem do školy! Narýchlo som si nakydala na čelo hrubú vrstvu korektoru a bežala som na raňajky.