Je to len obchod

"Máš to?" opýtala sa Alyson a Nick pokýval hlavou. Vybral balíček zabalený v papieri.

"Teraz peniaze," povedal. Alyson sa chladne zasmiala.

"A ako ti mám veriť, že s nimi neutečieš bez toho, aby si mi dal tovar? A vôbec, najprv mi ukáž že neblufuješ a nechceš ma odrbať."

Tentoraz sa ironicky usmial Nick. "Ty mi neveríš? A kde chceš, aby som ti to ukázal - snáď nie tu?!" Alyson však nevyzerala tak pobavene ako on. Naklonila sa ku nemu.

"A prečo nie? Chceš snáď na poslednú chvíľu meniť miesto obchodu? Takto sa teda nedohodneme."

Nemienil sa s ňou o tom naťahovať v preplnenej kaviarni a tak poodhalil papier. Pohľad na čerň čisto nového Magnumu Alyson nepríjemne rozžiaril oči. Načiahla za ním ruku, ale Nick jej v tom rázne zabránil.

"Tie peniaze. Ukázal som, čo si chcela." Mierne sa jej rozšírili nozdry, ale vytiahla peňaženku a podala mu vopred dohodnutú sumu. Pri pohľade ne taký slušný balík peňazí sa mu ústa roztiahli do úsmevu. Prerátal si ich a posunul čierny Magnum spolu s pribaleným tlmičom smerom k Alyson. Hneď si ho zobrala a rukou pritom zhodila zo stola nápojový lístok. Nick ako správny gentleman sa zohol, aby ju zdvihol. Kým bol zohnutý, vzduchom sa niekoľkokrát za sebou ozvalo tlmené zasvišťanie. Okamžite vedel, čo to je. Chcel sa rýchlo postaviť, ale hlavu si pritom udrel o spodnú hranu stola. Zatočila sa mu a chvíľu sa nevedel udržať na nohách. Keď sa spamätal všetci - čašníšky, barman i zákazníci, ležali na zemi s profesionálnou dierou v strede hlavy. Než stihol vytiahnuť svoj Colt, Alyson mu mierila práve kúpenou zbraňou medzi oči.

"Tak toto naozaj nebolo pekné. Čo ti všetci tí ľudia urobili?!"

"Niektorí toho veľa videli. Niektorí nie, ale čo ja viem ktorí to sú? A čo keď niekto z nich bol tvoj človek? Nemohla som riskovať," ohradila sa, akoby to bola úplná samozrejmosť a nohou kopla do hlavy jedného z mŕtvych zákazníkov.

"Ako keby si nevedela, že zajtra toho budú plné noviny," upozornil Nick.

"Mne je to jedno, spoločnosť sa bude môcť radovať, že niekto konečne zabil takú veľkú rybu ako si ty; myslím, že to pre nich bude dostatočná útecha po tejo "veľkej strate"," povedala s ironickou ľútosťou a pohodila hlavou smerom k bezvládnym telám nevinných občanov, ktorí sa previnili jedine tým, že boli v nesprávny čas na nesprávnom mieste. Nick sa rozosmial.

"Takže o to ti ide, chceš ma zabiť! Nože mi prezraď, tá iniciatíva vyšla od niekoho iného, alebo si sa jednoducho ráno zobudila s tým nápadom?"

"Len si uťahuj, kým môžeš," povedala Alyson a odistila zbraň. Zdalo sa, že chce vystreliť, ale zrazu jej myklo telom a v posmrtnom kŕči stlačil spúšť. To však už ležala tvárou nadol v pomaly sa objavujúcej kaluži vlastnej krvi. Výstrel zďaleka minul cieľ, odniesla si to drevom obkladaná stena. Nick, ktorý už bol pripravený na smrť bol z toho náhleho zvratu taký prekvapený, že nevedel, či sa nemá svojho zvláštneho záchrancu báť.

Bolo to totiž len asi štrnásť, maximálne pätnásťročné dievča, ktoré sa triaslo od hlavy po päty a v ruke zvieralo skladací vreckový nožík, celý špinavý od Alysoninej krvi. Keď si dievča uvedomilo, čo práve urobilo, pustilo nožík a nohy sa mu podlomili. Kleslo na kolená do kaluže, ktorá sa pomaly zväčšovala.

"Och, panebože, panebože!" opakovala stále dookola, zjavne v nejakom šoku a pozerala chvíľu na svoje ruky a chvíľu na mŕtvu Alyson.

Prvý sa pozviechal Nick. "Ďakujem. Prečo si... to urobila?" opýtal sa a ona sa naňho pozrela pohľadom, akoby zabudla že tam je aj on a nechápala, čo tam robí. Potom však zažmurkala a zmohla sa na chabú odpoveď:

"Ja neviem, myslím, že - že vás chcela zabiť a ja som - ja neviem, čo mi to napadlo..." Ale potom sa jej zlomil hlas a začala sa otriasať vzlykmi.

"Poď," povedal Nick a chytil ju okolo pliec, "musíme ísť odtiaľto preč." Spoločne pomohli jeden druhému vstať a odísť zadným vchodom. Bol najvyšší čas, z diaľky už bolo počuť policajné sirény.