3. kapitola

Učiteľka, stará Kolárová, vošla do triedy, ani nepozdravila a okamžite začala všetkých komandovať: "vystri sa! Budeš krivý ako paragraf! ", "neopieraj sa o lavicu keď stojíš! Je to nedôstojné voči vyučujúcemu! Budeš pätnásť minút po škole! A stoj rovno!", "zastrč si košeľu do gatí, ty hastroš! Chodíš rozgajdaný ako taký chuligán! Tá dnešná mládež...", "okamžite si obleč si sveter! Nestrpím v triede tričká bez rukávov!"... A tak ďalej a tak ďalej. Potom si vybrala svoju učebnicu z tašky, prešla ku tabuli a začala: "Strana stodeväťdesiatosem, ideme cvičenia päť až desať a strana stodeväťdesiatdeväť, cvičenia jedenásť až štrnásť. No poďme, poďme, národ lenivý, nemám na vás čas celý deň!"

Hm, zaujímavé, že má čas na to, aby tu s nami štvrť hodiny tvrdla po škole (našťastie ja som to neschytala). Aspoň dobre, že si tie úlohy nemusíme robiť všetci do zošita, ale vždy iba jeden trpí pred tabuľou. Ja som bola ako prvá a dostala som trojku, z čoho sa môžem pri starej Kolárovej iba tešiť.

Ach, to je nuda!

 

Vanda a tie jej prívesky sa vkuse chichocú a popritom prstom ukazujú na mňa. Už mi strašne lezú na nervy a sú fakt trápne. Pravdepodobne Vande napadlo niečo, čo by komu mohla o mne nakecať, alebo to napadlo niekomu inému a ona to šíri ďalej. Som zvedavá, čo nového sa dnes zase o sebe dopočujem. To bude zas nejaká pakovina, keď sa na tom tak dobre zabávajú! Aspoňže mi Lea vždy zreferuje, čo sa o mne šušká, keď sa jej na to opýtam a som jej veľmi vďačná za to, že ona jediná tomu neverí.

 

Ufff... Teda, Láderová, naša telocvikárka nám dala dnes ale poriadne zabrať! Dokonca Vanda nemala silu ani ohovárať. Aspoň že tak. Ale zadýchaná som ešte teraz, a to už je päť minút z prestávky! Najprv dve kolá po bežeckej dráhe na rozohriatie. Potom dôkladná rozcvička, cvične behať šesťdesiatku, následne nám to merala na čas a nakoniec basketbal. Samozrejme, že sme prehrali. No čo už!

 

Mám rada matematiku. Učiteľ je hrozne staručký. Podľa mňa mal byť už dávno na dôchodku, už má hádam aj cez osemdesiatku. Vždy príde do triedy o desať minút neskôr, lebo chodí hrozne pomaly a pridŕža sa paličky. A keď príde, tak nám dá urobiť zopár jednoduchých cvičení z učebnice a máme voľno. Zaujímavé však je, že u každého vzbudzuje nenormálnu úctu a rešpekt. Okrem toho je hrozne milý a všetci ho majú radi.

 

Ja odpadnem. Tá Milodajová je aká nevkusná?! Normálne si obliekla tie najnechutnejšie kusy oblečenia, aké som kedy videla. Teda - v rámci sveta mimo nej, ona tak chodí poobliekaná permanentne. Svetlohnedé akože "kožené" topánky na ihličkách, odporne predĺžené a zašpicatené. To je prvá z vecí, ktorá ma šokovala (no... nie je šok ako šok - tento sa dal predpokladať). Okrem toho chlpatý opasok, ktorý bol napodobeninou leopardej kože. Bŕŕŕ. A ten jej krvavo červený rúž, ktorý stále nosí... Fuj, musím prestať, lebo sa povraciam.